tag:blogger.com,1999:blog-44314442550422076432023-11-16T03:21:40.640-08:00UMA FUKUNPovu Nia Lian, Povu Nia Esperansa, Povu Nia FuturuUnknownnoreply@blogger.comBlogger83125tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-23383471422482476452013-05-29T08:17:00.004-07:002013-05-29T08:25:23.684-07:00Kareta 88-PN, Diakliu Entrega Lai ba Estadu<div style="background-color: white; color: #083266; font-family: 'Trebuchet MS', Trebuchet, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhFAyftAxd9SCFFnE1XBN09ntUtQEK4MU_NEdAjmQmrSwHOViwgd8pOeQrpCbZj7-crInxovV1wmkACZaIX7IdRsq5vZD2hyphenhyphen2xgcTIJB1p87UrSF6lsRF3eExxKjFjgQwJT-dg84Pptrhmk/s1600/3Atimor_t640.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" height="218" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhFAyftAxd9SCFFnE1XBN09ntUtQEK4MU_NEdAjmQmrSwHOViwgd8pOeQrpCbZj7-crInxovV1wmkACZaIX7IdRsq5vZD2hyphenhyphen2xgcTIJB1p87UrSF6lsRF3eExxKjFjgQwJT-dg84Pptrhmk/s320/3Atimor_t640.jpg" width="320" /></a><strong><span style="font-size: medium;">Oras</span> </strong>nee kareta dinas ba deputadu/a sira: “88-PN” sai polemika (pro-kontra) iha Parlamento Nasional. Entre deputadu diferensia hanoin.</div>
<div style="background-color: white; color: #083266; font-family: 'Trebuchet MS', Trebuchet, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: justify;">
<br />
Bazea desizaun Prezidenti Parlamento Nasional (PN), tinan hirak liuba, PN sosa kareta luxu merk Mitsubisih Pagero hamutuk 65 hodi fahe ba deputadu/a hodi halao knar durante mandatu. Osan sosa kareta 65 nee, hasai husi orsamento Parlamento nian. Momentu neba, mosu ona polemika. Membru Bankada Fretilin rejeita, lakohi uza. Liuhusi diskute naruk, ikus mai Bankada Fretilin fo deit atitude maklum ba desizaun sosa kareta mesmu sira nain ida rua deit mak utiliza.</div>
<a name='more'></a><div style="background-color: white; color: #083266; font-family: 'Trebuchet MS', Trebuchet, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: justify;">
<br />
Klaru katak, kareta hira nee sosa no foba deputadu/a sira hodi halao knar durante sira nia mandatu. Kareta sira nee sosa ho presu razuavel. Baratu liu fali kareta sira nebee instituisaun seluk sosa. Depois osan restu sosa fali kareta ba staf sira. “Ida nee maka dehan sala mos, entaun hanoin loos maka ida ne’ebe,” dehan La Sama ba jornalista.</div>
<div style="background-color: white; color: #083266; font-family: 'Trebuchet MS', Trebuchet, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: justify;">
<br />
Agora sira nia mandatu besik remata, oinsa status kepemilikan kareta 88-PN nee. Ne’e maka mosu problema. Distinu terakhir Kareta 88-PN atu ba loos ne’ebe. Apakah hatama fali ba armagen kareta governu nian, ou fo gratuitu ba deputadu/a sira nudar sinal obrigado (tanda terima kasih) tamba tinan 5 sira halao ona knar. Kazu nee to’o ona iha Ministeriu Publiku, agora iha prosesu hela.</div>
<div style="background-color: white; color: #083266; font-family: 'Trebuchet MS', Trebuchet, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: justify;">
<br />
Bankada opozisaun (Bankada Fretilin) hakarak kazu nee lori ba tribunal, atu nunee, entidades ne’ebe involve ba provas sira nia inosensia perantes justisa, bele kumpri prosesu nee. See lae, kontinua mosu diskonfia. Entaun problema nee la hotu. Entertantu, deputadu/a AMP barak tuur nonok. Sira entrega ba senhor Prezidenti PN Fernando La Sama maka koalia. Ba jornalista Prezidente PN, La Sama dala hira ona hateten, nia prontu hato’o deklarasaun ba Tribunal. Nomos prontu fo husu informasoens ba KAK.</div>
<div style="background-color: white; color: #083266; font-family: 'Trebuchet MS', Trebuchet, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: justify;">
<br />
Dalan diak liu ba kazu nee, maka entrega fali ba estadu lai. Depois mak lelan fali ba deputadu/a sira. See maka iha osan, bele sosa. Atu nunee, labele mosu diskonfia arbiru ba malu. Sekuandu momentu sosa, bazea ba baze legal uda maka klaru, tansa ikus mai sai konfuzaun. Importante saida ba povu?. Hakarak reforsa deit katak, problema ida nee la importansia ba populasaun. Povu presiza liu maka hadia kondisaun estradas, bee mos, no electrisidade. Ida nee maka lider politikus sira tenki hanoin no hato’o ba populasaun iha tempu kampanha eleisaun parlamentar mai nee. ** </div>
<div style="background-color: white; color: #083266; font-family: 'Trebuchet MS', Trebuchet, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="background-color: white; color: #083266; font-family: 'Trebuchet MS', Trebuchet, sans-serif; font-size: 13px; line-height: 18px; text-align: justify;">
STL, <span class="date">25 Maiu 2012</span></div>
<div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-73247745197784479972012-05-25T10:31:00.002-07:002012-05-25T10:31:19.450-07:00Kareta 88-PN, Diakliu Entrega Lai ba Estadu<div style="text-align: justify;">
<strong><span style="font-size: large;">Oras</span> </strong>nee kareta dinas ba deputadu/a sira: “88-PN” sai
polemika (pro-kontra) iha Parlamento Nasional. Entre deputadu diferensia
hanoin. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
Bazea desizaun Prezidenti Parlamento Nasional (PN), tinan hirak liuba,
PN sosa kareta luxu merk Mitsubisih Pagero hamutuk 65 hodi fahe ba
deputadu/a hodi halao knar durante mandatu. Osan sosa kareta 65 nee,
hasai husi orsamento Parlamento nian. Momentu neba, mosu ona polemika.
Membru Bankada Fretilin rejeita, lakohi uza. Liuhusi diskute naruk,
ikus mai Bankada Fretilin fo deit atitude maklum ba desizaun sosa kareta
mesmu sira nain ida rua deit mak utiliza. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
Klaru katak, kareta hira nee sosa no foba deputadu/a sira hodi halao
knar durante sira nia mandatu. Kareta sira nee sosa ho presu razuavel.
Baratu liu fali kareta sira nebee instituisaun seluk sosa. Depois osan
restu sosa fali kareta ba staf sira. “Ida nee maka dehan sala mos,
entaun hanoin loos maka ida ne’ebe,” dehan La Sama ba jornalista. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
Agora sira nia mandatu besik remata, oinsa status kepemilikan kareta
88-PN nee. Ne’e maka mosu problema. Distinu terakhir Kareta 88-PN atu ba
loos ne’ebe. Apakah hatama fali ba armagen kareta governu nian, ou fo
gratuitu ba deputadu/a sira nudar sinal obrigado (tanda terima kasih)
tamba tinan 5 sira halao ona knar. Kazu nee to’o ona iha Ministeriu
Publiku, agora iha prosesu hela. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
Bankada opozisaun (Bankada Fretilin) hakarak kazu nee lori ba tribunal,
atu nunee, entidades ne’ebe involve ba provas sira nia inosensia
perantes justisa, bele kumpri prosesu nee. See lae, kontinua mosu
diskonfia. Entaun problema nee la hotu. Entertantu, deputadu/a AMP barak
tuur nonok. Sira entrega ba senhor Prezidenti PN Fernando La Sama maka
koalia. Ba jornalista Prezidente PN, La Sama dala hira ona hateten, nia
prontu hato’o deklarasaun ba Tribunal. Nomos prontu fo husu
informasoens ba KAK. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
Dalan diak liu ba kazu nee, maka entrega fali ba estadu lai. Depois mak
lelan fali ba deputadu/a sira. See maka iha osan, bele sosa. Atu nunee,
labele mosu diskonfia arbiru ba malu. Sekuandu momentu sosa, bazea ba
baze legal uda maka klaru, tansa ikus mai sai konfuzaun. Importante
saida ba povu?. Hakarak reforsa deit katak, problema ida nee la
importansia ba populasaun. Povu presiza liu maka hadia kondisaun
estradas, bee mos, no electrisidade. Ida nee maka lider politikus sira
tenki hanoin no hato’o ba populasaun iha tempu kampanha eleisaun
parlamentar mai nee. ** </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
STL, <span class="date">25 Maiu 2012</span></div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-66193625197618591002012-05-25T10:03:00.001-07:002012-05-25T10:03:37.613-07:00AMP Hatoo Relatoriu Servisu Tinan 5 Ba TMR<span style="font-size: x-small;">STL, <span class="date">25 Maiu 2012</span></span> <br />
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: left; margin-right: 1em; text-align: left;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhLyRSLU0wlYXArfcX2xnXpTX8I_-mY9cuZy0BjKmKEVE-NDMG2ARwKWbyD3sm-A_KYxLCKfSPiljmHwGbNzo_jbSH8UN60oRuS3XE0TqlM-3cknjEP3euQwJaOlVYbniKPfFDw0mm6RJFH/s1600/72Master+2+copy.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; margin-bottom: 1em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" height="221" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhLyRSLU0wlYXArfcX2xnXpTX8I_-mY9cuZy0BjKmKEVE-NDMG2ARwKWbyD3sm-A_KYxLCKfSPiljmHwGbNzo_jbSH8UN60oRuS3XE0TqlM-3cknjEP3euQwJaOlVYbniKPfFDw0mm6RJFH/s320/72Master+2+copy.jpg" width="320" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">FotoSTL</td></tr>
</tbody></table>
<div style="text-align: justify;">
DILI - Governu Aliansa Maioria Parlamentar (AMP) liu husi
Primeiru Ministru, Kay Rala Xanana Gusmão ho membru governu tomak,
hatoo relatoriu periodu tinan lima nian durante AMP nia ukun ba
Prezidente Republika, Taur Matan Ruak (TMR).</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
“Ami mai intrega relatoriu tinan 5 nebee ministeriu sira halo tiha ona,
entrega iha TLDPM ninian, tan nee ohin (Kinta-red) entrega ba prezidente
atu bele haree buat nebee mak ami halo ona no seidauk halo,” dehan PM
Xanana ba jornalista, Kinta (24/05) iha Palacio Prezidente Aitarak
Laran.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
Xefi governu nee hatutan, governu mos dezeja susesu prezidente nia
mandatu durante tinan lima no prezidente mos dezeja ba membru governu
AMP ida-idak no fo susesu ba eleisaun. Iha fatin hanesan, Prizidente
Taur Matan Ruak, dehan, nia simu relatoriu husi Primeiru Ministru no
membru governu tomak kona ba servisu tinan lima durante mandatu AMP
ukun, hodi fo posibilidade ba Prezidente Republika foun, bele hatene no
akompaina durante tinan lima Governasaun AMP.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
“Hau mos simu relatoriu tinan lima durante mandatu ami nebe fo
posibilidade ba prezidente foun hodi hatene no akompanha saida mak sira
halo tiha iha tinan lima nia laran no prepara atu koopera diak liu tan
ho governu foun nebee sei mai husi rezultadu eleisaun,” haktuir TMR.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<b>Governu Kumprimenta PR Foun</b></div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
Aproveita oportunidade ida nee, Primeiru Ministru (PM) Kay Rala Xanana
Gusmão ho membru governu tomak hatoo komprimentus ba Prezidente Foun,
Taur Matan Ruak (TMR) nebee hahu ona knar iha Palacio Prezidente Aitarak
Laran.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
“Ami mai fo komprimentus no rona prezidente ninia mensazen ba ami, tamba
prezidente prekupa hela mas sei iha enkotru tan konseilu superior de
defeza no seguransa atu hare ba situasaun eleisaun nebee sei mai,” dehan
PM Xanana.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
Eleisaun parlamentar, tuir Xanana, prezidente sei bolu Comisaun Nasional
das Eleisoens (CNE), Sekretariado Tekniku Administrasaun Eleitoral
(STAE) no UNMIT tamba prezidente nia preokupasaun boot liu mak eleisaun
parlamentar. “Ita hotu hatene foin loron hat prezidente halao nia knar
maibe sei hakaas aan atu haree ba atividades sira iha nee hotu,” katak
Xanana.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
Prezidente Republika, Taur Matan Ruak mos agadese ba governu AMP kona ba
susesu no organiza sermonia tomada de posse kintu prezidente TL nomos
seremonia restaurasaun independensia TL ba dala sanulu.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
“Primeiru lugar agradese ba sira kona ba susesu, organiza seremonia
tomada de posse kintu prezidente, seremonia ba desimu aniversariu no
simu bainaka, ita nia konvidadus nebee mak iha nee nebee laos uitoan,”
tenik TMR.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
TMR agradese mos susesu nebee Timor-Leste hetan durante seremonia hotu
nia laran, tamba buat hotu lao diak, halo ema hotu kontente, tan nee
presiza agradese ba sira nomos agradese ba povu, joventude, politiku
hotu, sosiedade sivil, no autoridade lokal hotu.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
“La haluha hau mos agradese ba povu, joventude, politiku hotu, sosiedade
sivil, autoridade lokais hotu-hotu, Timor oan hotu ba susesu seremonia
nee nian, tamba ita nia bainaka sira kontente loos haree situasaun iha
nasaun Timor-Leste,” dehan Taur.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
Nia mos hatoo ba governu tomak nomos reprezentante koligasaun partidu
lima nian tamba la kleur tan Timor-Leste komesa ona kampaina
parlamentares hodi prepara ba eleisaun nebe sei halao tinan nee.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
“Ita hein katak ida nee (eleisaun parlamentar-red) mos lao diak hanesan
mos foin dadaun kampania no eleisaun prezidensiais, atu ita hatudu dala
ida tan ba mundu katak ita iha kbiit laos deit garante seguransa ba ita
nia sidadaun sira,” apela T<b>aur. lay</b></div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-36642754153449848342012-02-01T10:06:00.000-08:002012-02-01T10:09:51.518-08:00Lingua Materna, PN Husu Esplikasaun ME<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjcxRp9XontLOG61UFRX5V4A7z_eh3PpL7mBcPuLXAqIX_eR7YStK6fYQ9kIklqkNnjrReD4os73fnyb-0BNsk4OLcRn6ABB6a-zRiaOMD9wHm98gDS5VE0kR5DiDqJ9TQ_nXYv-8xUvA3k/s1600/lasama+29.jpg"><img style="float:left; margin:0 10px 10px 0;cursor:pointer; cursor:hand;width: 170px; height: 200px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjcxRp9XontLOG61UFRX5V4A7z_eh3PpL7mBcPuLXAqIX_eR7YStK6fYQ9kIklqkNnjrReD4os73fnyb-0BNsk4OLcRn6ABB6a-zRiaOMD9wHm98gDS5VE0kR5DiDqJ9TQ_nXYv-8xUvA3k/s200/lasama+29.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5704231026774720434" border="0" /></a>DILI - Reprezentante povu iha Uma Fukun Parlamentu Nasional (PN) husu Ministru Edukasaun Joao Cancio Freitas atu fo esplikasaun klaru konaba implementasaun lingua materna iha rai laran.<br /><div style="text-align: justify;"><br />“Ami husu ME Joao Cancio atu marka prezensa urjenti iha PN hodi fo esplikasaun ba asuntu nee,” hatete Deputadu Inacio Moreira iha sesaun plenaria Parlamentu Nasional, Tersa (31/1).<br /><br />Inacio hatete rezulusaun nebe aprova iha PN tenke kumpri, orgaun soberanu PN nian no husi bankada Fretilin hamata ona rekrementu hodi husu Ministru Edukasaun mai iha PN halo esplikasaun ba asuntu nee.<br /><br />“Ami husu ME Joao Cancio tenki halo esplikasaun sobre lingua materna nebe agora daudaun sai isu nebe ladiak iha TL. Ami hanoin implementasaun lingua maternal, ho haraik a’an husu honestidade politika husi governu AMP nian. Ita bo;ot sira halo tiha proposta rezulusain ida atu oinsa bele hanorin lian ofisial sira nebe konsagra tiha ona iha kostituisaun,” hateten Inacio.<br /><br />Iha Distritu 3, akresenta Inacio, Ministru Edukasaun Portugues mai tiha iha TL hodi halo inagurasaun ba eskola portugues atu hanorin portugues iha fatin seluk, nunee mplementa lian maternal sai konfuzaun bo’ot.<br /><br />“Ita hakarak halo planu para dezenvolve buat hot-hotu tenki hanoin didiak la bele halo konformi ita nia hakarak. Maibe ami so tauk deit iha interese ruma iha laran, alende ida ne’e keta iha autor intelektual ruma karik,” tenik Inacio.<br /><br />Iha fatin hanesan deputadu Aderito Hugo husi bankada CNRT iha nia intervensaun husu ba meja atu bolu Ministru Edukasaun Joao Cancio Freitas ba iha PN hodi hodi bele rona lolos perspektiva no motivu saida tanba iha diskusaun cientifiku akademiku mos ho emosional hotu ne’ebe ita lakoi atu rona no kria kondisaun para halo kondisaun no motivu ne’e saida husi lian materna ne’ebe koko atu inpelementa iha TL.<br /><br />Nunee mos Prezidente Parlamentu Nasional, Fernando La Sama de Araujo hatete meja konkorda katak iha semana nia laran Ministru Edukasaun sei bele ba iha PN hodi fo esplikasaun klaru konaba lian maternal. Alende ida ne’e ulun bo’ot PN ne’e husu atu deputadus sira atu haree kompetensia orgaun soberania nian wanhira halo afirmasoens iha PN la bele implika opiniaun publika.<br /><br />“Dizisaun politika iha PN, maka tuir konstituisaun iha poder atu hola desizoens politika. Halo lei no fiskalizasaun tuir desizaun politika,” komenta La Sama.<br /><br />Esplika Motivu<br /><br />Ozorio Florindo kestiona so objetivu governu hakarak obriga aplika lian maternal, sera ida ne’e jogadas politika interese ema seluk nian wainhira rezolusaun vinkula.<br />“Hau la hatene sira ne’e joga politika interese Timor nian ka ema seluk nian, hau husu tanba saida, se rezoluasaun ne’e vinkula entaun tanba sa mak sira ne’e la kumpri, sira senti sira mak bo’ot liu fali desizaun orgaun soberanu hanesan PN,” hatete Florindo.<br /><br />Nunee mos Francisco Miranda Branco hatete katak, parlamentu nasional presiza rona esplikasaun ministeriu edukasaun nian konaba politika nasional ba lian materna. “Ita presiza rona ministeriu edukasaun kona ba politika edukasun nasional kona ba lian maternal, neduni tenki bolu ME mai iha PN,” hatete Branco.<br /><br />Deputadu Francisco Jeronimo sente preokupa ho implementasaun lian materna, wainhira tenke hanorin lian materna rua hanesan mambae ho tokodede ba komunidade iha Liquica. “Dili tama ho tetun no Portuguese entaun bainhira mak bele lao hanesan, realidade duni malu nafatin hela deit, neduni presiza atu bele tetu no labele hare’e fali ba rai seluk nian,” sujere Jeronimo. lia/jai (STL, 01 Fevereiru 2012)</div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-63118570609241357012012-01-30T14:30:00.000-08:002012-01-30T14:31:46.815-08:00Kazu Kirsty Hetan Tuda, PN Husu Halo Dialogu ho Etika<div style="text-align: justify;">DILI - Reprezentante Povu iha Uma Fukun Parlamentu Nasional (PN) husu ba Sosiedade sivil (ONG) atu debate problema lian materna ho etika no respeita malu.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Lia fuan nee hato husi Depotada Bankada Partidu Demokratiku, Getrudis Monis ba STL iha Uma Fukun PN, Segunda (30/01), relasaun ho atetude Organizasaun Naun Governamental (ONG) balu nebee hodi surat tahan tuda Embaixadora Boavontade Ministeriu Edukasaun, Kirsty Sword Gusmão nebe mos hanesan kaben husi Primeiru Ministru Xanana Gusmão, iha seminariu nebee reliza husi NGO REPETE 13 Kinta semana kotuk. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">“Ami mos arepende tebes katak la divia akontese, tanba iha Nasaun ida nee ita presiza eduka malu no ita halo politika maibe tenki iha etika, ita labele halo politika arbiru para halo fali ema seluk sai vitima,” hatete Depotada Getrudis.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Katak Getrudis sira maka tenki eduka povu nee, buat hotu sei bele rezolve ho dialogu, la presiza ho atuasaun sira nebee maka akontese dadaun. Depotada nee mos hatutan Nia la aseita ho hahalok nee, tanba tuir nia diak liu lalika uja modelu sira hanesan nee maibe halo dialogu no rona malu.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Lia fuan hanesan hatoo husi Depotada Bankada Partidu Unidade Nasional (PUN) Fernanda Borges katak, ema ida bele iha hanoin oinseluk husi ema seluk, nee maka dehan liberdade, maibe hahalok atu espressa aan nee maka presiza ho maneria diak atu nunee bele komunika hanoin ho diak. Informasaun kompletu iha STL Jornal no STL web, edisaun Tersa (31/1). Terezinha da Costa</div><br />STL, 30 Janeiru 2012<div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-6329773933137442552012-01-24T19:01:00.000-08:002012-01-24T19:07:14.235-08:00Lasama Husu ME Respeitu Konstituisaun RDTL<div style="text-align: justify;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh44iqLJkVCr8vyBV1Lc4Xt8F8XeLaRoOV1SBsL0h3ojZT5_iLv2xgVUY1-WbWKS4bgpFxmOFzWNxFBofre4EbQil-EN4YTyV4D3RPACO2rAGO-3pe2CuWckybITKZVApdgwDRgUA6NSSjj/s1600/lasama.jpg"><img style="float:left; margin:0 10px 10px 0;cursor:pointer; cursor:hand;width: 200px; height: 162px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh44iqLJkVCr8vyBV1Lc4Xt8F8XeLaRoOV1SBsL0h3ojZT5_iLv2xgVUY1-WbWKS4bgpFxmOFzWNxFBofre4EbQil-EN4YTyV4D3RPACO2rAGO-3pe2CuWckybITKZVApdgwDRgUA6NSSjj/s200/lasama.jpg" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5701400753728068850" border="0" /></a>Radio, online – Prezidenti Parlamentu Nasional Fernando Lasama de Araujo husu ba Ministeiru da Edukasuan (ME) no sosiedade sivil balun wainhira implementa politika atu hanorin lia materna iha eskola primaria no sekundaria tenki respeitu ba Konstituisaun RDTL ne’ebe dehan katak lian ofisial mak Tetum no Portuguesa.<br /></div><div style="text-align: justify;"><br />“Ita lao tuir ididak nia dalan sei halo konfuzaun maibe, instituisaun hotu lao bazeia ba Konstituisaun sei la fo konfuzan iha publiku,”dehan Lasama ba jornalista iha uma fukun PN Tersa, (24/1).<br /><br />Lasama hatutan, desizaun politika iha Parlamentu Nasional husu ba governu atu respeitu repezenta povu iha uma fukun hamutuk deputadu 65 ne’ebe foti rezulusaun. Ididak halo nia hakara ne’e mak ameasa ba estado.<br /><br />Iha fatin hanesan Deputada husi FRETILIN, Ilda Maria Conceicao liu husi sesaun plenaria dehan, implementasaun lian materna ne’e sei hafahe povu no hamosu sukuismu iha fatin fatin .<br /><br />“Uluk Parlamentu halo ona rezulusaun nomeru 20/20011 dehan katak, iha eskola pre-primaria hanorin mak lin Portugesa, maibe Ministeiru Edukasaun atu implementa falin lian maternal ida ne’e la konsidera rezulusaun,”Ilda lamenta.<br /><br />Nune’e mos Deputado Joaquim Amaral husi FRETILIN lamenta tebes Ministerio Edukasaun ne’ebe laiha sensibeilizasaun.<br /><br />Deputadu ne’e husu ba organizasaun UNESCO labele halo konfujaun hodi apoiu politiku Ministeri Edukasaun ne’ebe mai husi ema estranjeiru.<br /><br />“Ita nia nasaun foun implementa lingua bar-barak sei halo ita konfuzaun, tamba ne’e lalika halo fali projetu Intenasional,”Joaquim komenta<br /><br />Tuir plano Ministerio Edukasaun sei implementa uluk lian materna iha Distritu Manatuto, Lautem no Oe-cusse.<br /><span style="font-size:78%;"><br />Wednesday, 25 January 2012</span></div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-23435524285521611952012-01-20T10:45:00.000-08:002012-01-20T10:48:16.498-08:00Lideransa Komunitaria Distritu 4 Sorumutu ho Lasama<div style="text-align: justify;">Radio, online – Assosiasaun lideransa komuniatria husi Distritu Ha’at kompostu husi Distritu Ainaro, Baucau, Bobonaro no Oecusse hasoru malo ho Prezidenti Parlamentu Nasional Fernando Lasama de Araujo hodi enterga estatuta assosiasaun lideransa komunitaria nian ba PN.<br /><br />Porta Voz Assosiasaun Agapito Fatima Martins informa iha salaun konferensia Parlamentu Nasional Kuarta, (18/1) hateten, objetivu hari assosiasaun ne’e oinsa lider komunitaria sira bele hare projetu ne’ebe halao iha suku laran, tamba tinan-tinan Parlamentu Nasional aprova governu ezekuta.<br /><br />“Ami mai iha ne’e hodi intrega ami nia estatuta ba Parlamento Nasional hodi aprezenta ba governu. Ami hari assosiasaun ne’e laos hare deit ba projetu maibe ami mos fo kapasitasaun ba ami nia sekretaria suku, Xefe aldeia, Xefe juventude feto no mane nomos lia nain sira iha 13 distrito tomak,” Agapito akresenta.<br /><br />Hatan ba asuntu ne’e Lasama dehan ba Xefi suku sira katak. “imi nia knar importante tebes atu halo monitorizasaun ba kulaker projetus, tamba ba dezenvolimentu osan barak mak aloka. Imi lalika lakon konfiansa husi povu,”Lasama mensiona.<br /><br />Iha enkontru ne’e assosiasaun lider komunitaria interga estatuta assosiasaun no plano estratejiku ba Prezidenti do Parlamento Nasional. <br /><br />Radio Liberdade Dili<br />RLD, Thursday, 19 January 2012</div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-28737515293582323152012-01-12T13:59:00.000-08:002012-01-13T14:01:11.043-08:00Elisaun 2012, PN Ejiji Ba Parpol Hametin Unidade NasionalDILI- Representante povu iha Uma Fukun parlamentu Nasional (PN), husu ba partidu politiku hotu tenki kria pas no estabilidade no hametin unidade nasional atu nune’e sidadaun Timor oan hotu bele partisipa festa demokrasia iha ambiente nebe hakmatek. <br /><br />Deputadu Arao Noe de Jesus C. Amaral husi Bankada CNRT, informa importante teb-tebes halo akordu ho partidu hot-hotu, relasaun atu deklara katak labele halo asaun brutal iha kampanha, tenki kumpri lei eleitoral, orientasaun husi CNE nebe hanesan kaer konaba jestaun elisaun.<br /><br />“ Akordu ne’e importante mais hau nia ejejensia partidu hot-hotu nebe ke partisipa iha elisaun 2012, tenki kumpri akordu ne’e no kumpri orientasaun nebe legal atu nune’e la bele halo violasaun, lae ita rasik mak viola ita nia akordu nebe ita rasik maka halo,” dehan Arao ba STL iha Uma Fukun parlamentu Nasional, foin lalais ne’e. <br /><br />Deputadu Fretilin, Elizario Perreira, hateten iha rai nebe deit tama ona pena penulti governasaun partidu ida nian, governasaun tuir periodu ida sempre iha kampanha politika oinsa fo informasaun nebe los ba povu hodi bele partisipa iha vida politika. Informasaun kompletu iha STL Jornal no STL web, edisaun Sesta (13/1). Jaime do Rosario<br /><br />STL, 12 Jan 2012<div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-23535819419287817632012-01-10T04:44:00.000-08:002012-01-10T04:46:03.535-08:00Preziedenti PN Fo Posse ba Membru CFSNI RDTL, Lasama : Intelejen Laos “Mau huu”<div style="text-align: justify;">DILI - Atu haforsa liu tan Servisu Intelejensia iha Timor Leste, Tersa (10/1), Prezidenti Parlamentu Nasional, Fernando La Sama de Araujo fo posse ba Membru Consellu Fiskalizasaun Servisu Nasional Intelejensia TL Nain Tolu.<br /><br />Sira neebe maka simu posse hodi sai Membru CFSNI RDTL nee maka hanesan, Alexandrino Xavier de Araujo, Depotadu Antoninho Bianco ho Depotadu Duarte Nunes.<br /><br />Hafoin remata simu Posse Membru CFSNI, Antoninho Bianco ba Jornalista hatete, Tuir Lei no 9/2008 nian, estabelese orgaun Servisu Nasional Informasaun Intelejensia Nasional nian, iha neba iha nia Membru ida maka CFSNI.<br /><br />“Ami nain tolu nebe ohin hetan tomada Posse sei halao servisu tau matan ba sistema informasaun Intelejensia nebe oras nee dadaun lao iha ita nia rai laran,” hatete Membru CFSNI, Depotadu Antoniho Bianco ba Jornalista iha Parlamentu Nasional (PN), Tersa (10/01).<br /><br />Hatan kona ba karik sira sei servisu hamutuk ho Intelejensia PNTL ho F-FDTL nian hatete Bianco, sira sei servisu hamutuk hodi tau matan ba servisu neebe halao tiha ona, atu nunee bele servisu diak liutan.<br /><br />Entretantu Relasaun ho Servisu Intelejensia nee Prezidenti Lasama hatete, Servisu Intelejensia Nasional Timor nian nee laos “Mau huu” atu hafuhu fali ema seluk, maibe atu hare interese Nasaun nian. Informasaun kompletu iha STL Jornal no STL web, edisaun Kuarta (11/1). Terezinha da Costa<br /><br /><span style="font-size:78%;">STL, 10 Janeiru 2012</span></div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-83486602863329911072011-10-20T19:13:00.000-07:002011-10-20T19:16:33.322-07:00PN Preokupa Merkadu Abandonadu<div style="text-align: justify;">DILI - Reprezentante povu iha uma Fukun Parlamentu Nasional (PN) to oras nee sei kontinua ejije nafatin merkadu nebe kria hosi Governu to oras nee sei abandonadu hela.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Tuir Prezidente Comisaun C PN, deputadu Manuel Tilman, nebe trata ba asuntu Ekonomia no finansa, hateten tinan tinan Governu aloka osan nebe barak ba iha Ministeriu kompotenti hodi halo merkadu, maibe merkadu sira ne’e to’o agora vendedores sira la okupa, halo animal mak tama livre iha merkadu laran.Nomos merkadu sira nee sulan animal sira maka halo fali negosio, dehan Tilman ba STL, Kuarta (19/10) iha uma fukun PN.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">“Ita nia merkadu Taibesi, Manleuna, no Comoro, to’o agora sai abandonadu, tanba vendedores sira lakoi okupa, tanba ne’e husu ba Ministeriu ekonomia no Dezemvolvimentu (MED), atu toma atensaun ba merkadu ne’e, tanba saida mak vendedores sira lakoi uja, tanba tinan-tinan ami aprova orsamentu bo’ot,” tenik Deputadu Manuel.</div><div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Tuir deputadu ne’e katak, se la koi uja merkadu ne’e, nusa mak hari, PN perkupa tanba gasta osan barak ba merkadu sira nee, dehan povu sira uja hodi halao sira nia negosiu,maibe realidade iha nebe animal maka nakonu, tan nee MED tenke responsabel ba Merkadu sira nee.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Entertantu Deputadu Aderitu Hugo hosi Bankada CNRT hatutan, Merkadu sira nee governu kria hotu tiha ona, maibe ita nia vendedor sira lakohi atu ba uja fatin nee.</div></div><div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">“Tamba nee ital abele fo sala fali Governu, tamba Governu nia kompotensia atu hari karik pronto ona sira lakohi ba uja nee ita atu halo nusa, dala ruma vendedor sira mos hakarak halo fali negosio iha dalan ninin sira nee no nakonu fali iha tratoa leten, hanesan merkadu laiha, dehan Hugo.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Dala barak Governu haruka siguransa sira ba duni Vendedor sira nebe faan iha dalan ninin nee, atu ba faan iha merkadu nebe governu utilize tiha ona, maibe sira halo tuir oras ida rua deit liu hosi nee sira faan nafatin iha dalan sira nee, ida nee maka ita dehan povu mos tos hotu. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Nuee mos Deputada Jesefa Pereira hosi Bankada Fretilin kesti makas katak Governu ida estraga osan deit hodi hari merkadu.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">“Maibe merkadu sira nee animal maka nakonu deit iha laran, ida nee hatudu katak governu hari tiha merkadu, maibe la kontrola atu nunee animal sira labele nakonu iha laran e markadu sira nee husik mamuk kuaze atu tinan ida ruan ona, povu sira la ba halo sira nia negosio iha fatin sira nee,” dehan nia.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Tuir nia katak kria merkadu, animal maka atu nakonu iha laran no feto ho mane ba namora malu fali iha laran diak liu labele fakar osan ba ida nee, tamba povu sira mos laiha interese atu ba halo negosio iha merkadu hirak nee.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">“Tamba nee Governu bele kria kondisaun bara- barak, maibe hanesan deit povu sei kontinua faan sira nia sasan iha dalan ibun fatin nebe governu kria nee atu hakiak deit animal,” dehan Pereira. lj5</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">STL, 20 Outubru 2011</div></div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-23734188392068864342011-10-11T04:12:00.000-07:002011-10-11T04:15:05.534-07:00PN Ejiji Governu Investiga Autor Lori Osan Halai<div style="text-align: justify;">DILI-Parlamentu Nacional (PN) ejiji Governu atu hola medidas investigsaun ba membru governu nebe halakon osan estadu nian kuaze U$ 400 mil iha governu.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">“Hau husu governu atu hatudu Ministeriu ou direitor no funsionariu nebe lori osan halai lakon ba Australia. Tenke hola medidas disiplinar no suspende ba Direitor ou Ministeriu nebe halakon osan,” Deputadu CNRT, Paulo Martins levanta kestaun ne’e iha seidaun plenaria Segundada, (10/10).</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Eis Komandante Jeral PNTL nee propoin atu hola medidas suspensaun ba membru governu nebe involve hodi submete ba iha prosesu investigasaun.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Iha fatin hanesan Xefi Bankada PUN-PN, Fernanda Borges kestiona osan nebe semo too iha Australia, tan nee tenke kaer timor oan nebe lori U$ 400 mil nee ba Australia. “Hau hakarak husu Ministru ida nebe’e mak halo hanesan ne’e, buat ne’e ita labele taka deit. Tanba ida ne’e krime, ami hakarak fo sai lolos ema nia naran. Governu tenki esklarese mai, se mak ida ne’e. Tanba osan ne’e estadu no povu nian, tan nee sira merese hatene se mak naok sira osan,” hatete Borges.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Nunee mos Deputadu Inacio Morreira husi bankada Fretilin, konsidera kazu osan lakon hanesan konsikuensia involvementu interese ba kanselamentu ba aprovasaun lei brancamentu capital. Tanba ne’e mosu kazu hirak nee. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">“Hau hanoin ida ne’e la tolera ba se se deit iha rai ne’e labele tolera, husu estadu Australia tenki fo sai naran, labele taka no nonok deit, Timor Leste mos tenki buka hatene imformasaun ne’e lolos, quatusentus mil.Tanba ne’e mak hau hanoin imformasaun ida ne’e seriu teb-tebes ba ita tomak, liu-liu ba iha uma fukun ida ne’e,” tenik Inacio.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Vise Prezidenti Parlamentu Nasional, Vicenti Guterres hatete membru governu nebe deit komete naok tenke kaer hodi submete ba investigasaun.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">“Hau husu barak ba grupu de trabalha nebe’e mak haree hela projeitu brancamentu kapaitais aprova atu haruka mai ami, tanba ita nia sistema juridiku ka kodiku penal nebe’e mak iha, I lei sira nebe’e mak aprova tia ona iha meius para kaer,” tenik Guterres. sin </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Stl, Tersa, 11 Outubru 2011</div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-982555703763418032011-10-11T04:02:00.000-07:002011-10-11T04:04:51.236-07:00PN Rekonese Kazu Petisioner Final Tena<div style="text-align: justify;">DILI - Relasiona ho kazu petisionariu Gastao Salsinha nian, Primeiru Ministru Kay Rala Xanana Gusmao ho Representante Povu iha Uma Fukun Parlamentu Nasional (PN) komenta katak kazu ne’e ninia estatutu final no rezolvidu.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Tuir Deputadu Aderito Hugo da Costa husi Bankada CNRT hateten Ejijensia nebe hato’o husi Gastao salsinha cs ba Governu no Representante Povu iha Parlamentu Nasional ne’e hetan komenta katak definisaun estatutu konaba petisioner ne’e final relasaun ho lei nebe estabelese no mos salsinha rasik sai hanesan autor iha atentadu 11 fevereiru.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">“Ejijensia nebe Salsinha hato ne’e hein katak ne’e reperesenta petisionariu tomak mais, hau senti tratamentu saida deit no aktus saida maka nia halo ninia definisaun ne’e klaru no estadu defini tena liu husi lei katak sira ne’e fila ba vida sevil ho kompesesaun nebe governu fo tena,” dehan Aderito ba STL iha edifisiu PN, Tersa (11/10). </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Liafuan hanesan hato’o mos husi Deputadu husi Bankada fretilin, Francisco Miranda Branco katak Gastao Salsinha nia ejejensia nebe sira ejiji katak estatutu atu defini lolos no tuir sira hare katak kazu petisionariu ne’e final tena. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Ba asuntu ne’e Primeiru Ministru Kay Rala Xanana Gusmão fo komentaria ba karta ejijensia grupu Gastaun salsinha nian, maske pedidu ejijensia nebe hato’o husi Provedor Direitus Humanus no Justisa (PDHJ) fo hikas ba PDHJ.informasaun kompletu iha STL Jornal no STL web, edisaun Kuarta (12/10). Jaime do Rosario</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">STL, Tersa, 11 Outubru 2011</div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-48203381017332731732011-10-03T03:20:00.000-07:002011-10-03T03:22:21.917-07:00PN Aprova Esbosu Lei Rai Povu Sei Lakon Direitu Nain ba Rai<div style="text-align: justify;">DILI - Parlamentu aprova ona esbosu lei konaba rai, iha esbosu lei nee rekuinese sidadaun timor oan nebe iha sertifikadu portages no Indonesia nian.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Porta voz Redi ba Rai Ines Martins alternative ba kontiudu esposu lei ba rai, tamba esbosu lei ba rai nee sei lafahe rai ba ema nebee maka laiha rai. Tanba ho lei rai ida nee, sei rekuinese deit ema nebee iha sertivikadu, tempu portugus no Indonesia.</div><div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Se wainhira lei nee aprova husi Parlamentu Nasional, maka automatikamente ema barak sei lakon nia dereitu. “Tanba lei nee fo fali oportunidade, ba ema estranzeru nebee maka iha sertivikadu uluk tempi portugus no Indonesia para sira halo kontratu ho Governu ba tinan naruk, hanesan ensul halo kontratu ho Ministru Justica ba tinan 50 no pobliku lahatene ninian prosesu kontratu,” hateten Porta Voz ONG Redi ba rai, liu hudi nia Diskursu iha Kaikoli, Dili, sesta (30/09).</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Nee hatudu katak ema nee okupa rai no uma iha tinan 1999, laiha dereitu, tamba tuir lei ema nebee iha dereitu ba beins imoves so ema nebee maka hela iha dia 31 de dezembru 1998, no kuntinua ba tinan 1999.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Ema barak maka hela iha bensi imoves ema seluk nia, nee akuntese tamba politika Indonesia hodi muda ema obrigatoriu, tamba nee ema barak lakon rai, uma no familias.</div></div><div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Tuir Ricardo Saores nudar Estudante UNTL Fakuldade Direitu hateten “Ami mos triste tebes ba esbosu lei rai nia, nee aprova husi Governu, tamba lei nee halakon ona ema nebee okupa uma no rai iha 1999 ba leten,”hateten Ricardo.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Tamba lei nee foka liu ba ema sira nebee uza sertivikadu desde portages no Indonesia nia, enta ba povu ida nee sei sai tan vitima dala ida tan, tamba sira laiha rai no hela fatin.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Tamba nee presiza Governu liu-liu Parlamentu Nasional, atu tau atensaun ba problemas ida nee.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Nune mos Leonito da Costa aumentatan katak Governu agora tur iha rai no uma nebee andar, maibee povu kiik nafatin terus, tamba lei nee implementa ba povu kiik deit. alm </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">STL, 03 Outubru 2011</div></div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-34044838373520091312011-09-29T05:35:00.000-07:002011-10-02T05:37:30.645-07:00La Sama: Embaixador Japaun Iha Espiritu Bo’ot Liga TL ho Nia Estadu<div style="text-align: justify;">DILI - Prezidente Parlamentu Nasional (PN), Fernando La Sama de Araujo, hato’o ninia desezu bo’ot ba embaxador Japaun iha Timor Leste (TL), Iwao Kitahara, tamba iha espiritu hodi liga ninia estadu ho nasaun ne’e.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Kestaun ne’e La Sama hato’o relasiona ho mandatu Embaxador nebe remata ona iha TL. Iha oportunidade ne’e mos deputadu sira hato’o agradese no desezu ba Embaxador Iwao, ba servisu tomak nebe nia halao durante iha TL. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">“hau ohin hamutuk ho sira grupu amijade husi membru parlamentu Timor Leste ho Japaun tur hamutuk ho Embaixador hato’o ami nia agradesementu, e liafuan boaviajen, no deputadu sira hameno lia barak katak, dezemvolve nafatin relasaun diak, agradese nia servisu, e mos hein katak, nia bele sai hanesan aman ida ba Timor oan sira nebe’e maka eskola iha Japaun,” hateten La Sama ba jornalista hafoin halo despedida ho Embaixador Japaun, Iwao Kitahara, iha salaun konfrensia PN, Kinta (29/9).</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Nune’e mos deputadu bankada CNRT, Paulo Martins, husu ba Japaun iha future atu ajuda nafatin joventude sira, liu-liu ba area edukasaun. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Nune’e Embaixador Japaun, Iwao Kitahara, hateten, durante nia iha Timor tinan tolu, maibe nia senti kontenti teb-tebes, tanba halo servisu diak ho governu Timor Leste. Informasaun kompletu iha STL Jornal no STL web, edisaun Sesta (30/9). Jasinta Sequera </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">STL</div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-30558346690652921112011-09-23T05:21:00.000-07:002011-10-02T05:22:38.983-07:00III AP-CPLP : Discurso do Presidente AP-CPLP no Encerramento<span class="Apple-style-span" style="font-family: Arial; font-size: 13px; line-height: 18px; background-color: rgb(255, 255, 255); "><p class="MsoNormal" align="center" style="text-align: center; line-height: 19px; "><b><span style="font-size: 11pt; line-height: 22px; font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">III Assembleia Parlamentar da CPLP</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></span></b></p><p class="MsoNormal" align="center" style="text-align: center; line-height: 19px; "><b><span style="font-size: 11pt; line-height: 22px; font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Díli, 17-23 de Setembro de 2011</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></span></b></p><p class="MsoNormal" align="center" style="text-align: center; line-height: 19px; "><span style="font-size: 10pt; line-height: 19px; font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Palavras de S.E. o Presidente do Parlamento Nacional de Timor-Leste,</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoNormal" align="center" style="text-align: center; line-height: 19px; "><span style="font-size: 10pt; line-height: 19px; font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Fernando La Sama de Araújo, na sessão de encerramento</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Exmos. Senhores Presidentes,</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Exmos. Senhores Chefes das Delegações</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Exmos. Senhores Deputados,</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Exmos. Senhores Secretários Gerais,</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Minhas Senhoras e meus Senhores,</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Caros Amigos,</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Foi para nós um privilégio e uma honra organizar a III reunião da Assembleia Parlamentar da CPLP no nosso País, e recebê-los em Díli.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Permitam-me, antes de mais, manifestar, em meu nome pessoal e do Parlamento Nacional de Timor, a satisfação que sentimos por ter participado nesta Assembleia, esteio da legitimidade democrática da CPLP, fórum que vem dar voz institucional aos parlamentos nacionais na construção da nossa comunidade.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">A CPLP inscreve-se hoje, mais que nunca, na actualidade e responde às exigências próprias do tempo histórico que nos é dado viver, porque supera lógicas limitadas de bilateralidade e constitui um meio privilegiado para explorar afinidades e interesses comuns, abrindo novas vias para novos desafios.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Porém, a primeira justificação da CPLP reside na partilha da língua portuguesa, língua através da qual podemos partilhar também um mesmo olhar sobre o mundo e os outros.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><i><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Da nossa língua vê-se o mar</span></span></i><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">, dizia Virgílio Ferreira, e é também o mar que nos liga a todos numa relação ímpar.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Para nós timorenses, estas são, não apenas palavras poéticas, mas uma realidade plena de significado e assume </span><span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">particular sentido pelo muito que nos liga aos países irmãos da CPLP: o apoio indefectível durante os anos difíceis da Resistência, mas também a história partilhada, os afectos, a matriz civilista do sistema jurídico e, desde logo, a língua, língua que fizemos nossa e que forma já parte indissociável da nossa identidade cultural.</span></span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Língua que é também marca distintiva essencial para garantir a nosso êxito como Estado verdadeiramente independente e fazer a diferença na região do Mundo onde nos inserimos.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Se a Assembleia Parlamentar dá ainda os primeiros passos, sem dúvida que o caminho percorrido até agora pela CPLP nos pode e deve inspirar a querer e a fazer mais.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Isto é tanto mais relevante num mundo que mudou acentuadamente nas últimas décadas e se globalizou por via da convergência de processos tecnológicos, económicos e políticos, processo por vezes confuso e difícil de caracterizar, que obedece a uma lógica talvez questionável, mas sempre acelerado.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Neste quadro, devemos tentar encontrar soluções que permitam influenciar a lógica que lhe está subjacente e participar activamente nos processos de decisão. A resposta para os desafios com que nos defrontamos não pode hoje ser encontrada à escala nacional, como é unanimemente reconhecido.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Da nossa perspectiva, a CPLP representa também isto: um projecto que vai para além da mera cooperação ou da economia, antes traduz uma sensibilidade cultural própria, em toda a riqueza da sua diversidade.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Como foi já dito nesta Assembleia, a CPLP é expressão de um modo único e original de ser e de estar. Cada encontro como o que acabamos de realizar é ocasião para reafirmar os laços, princípios e valores presentes nos nossos estatutos e que anunciam a personalidade e natureza da CPLP.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Porém, o que aqui nos traz não é a celebração de um passado comum. Somos uma comunidade fundada na história que partilhamos mas queremos sobretudo ser uma Comunidade virada para o futuro, futuro que é nossa responsabilidade preparar hoje. E o futuro é o próprio tema desta Assembleia Parlamentar.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">O aprofundamento das relações institucionais e de cooperação, culturais, económicas e sociais entre os nossos Estados tem que ser claramente assumido como objectivo prioritário. Isto é condição necessária que a CPLP se projecte na realidade concreta, na vida quotidiana dos nossos cidadãos, adquirindo verdadeira significância social e política.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">A nossa Comunidade tem sabido afirmar-se como um espaço de diálogo aberto e próximo, criando uma prática de concertação político - diplomática que tem vindo a ser desenvolvida com notável êxito. E, como foi sublinhado nas intervenções que aqui tiveram lugar</span></span><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">, tem também vindo a assumir um papel diplomático credível nas políticas externas dos países membros, permitindo potenciar capacidade de intervenção e de influência em áreas e domínios importantes.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Contudo, há ainda um enorme potencial estratégico a explorar. É por isso necessário valorizar e reforçar o papel da CPLP e definir com clareza objectivos viáveis mas ambiciosos.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Não cabem dúvidas que a primeira prioridade é a política para a língua portuguesa, uma das poucas línguas com vocação universal do século XXI, recurso valiosíssimo e de inestimável alcance, que é também um factor crítico de desenvolvimento, factor de inclusão e de participação política activa dos nossos cidadãos no mundo.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">É na língua que assenta a construção do espaço CPLP, espaço onde se fala o português, espaço cultural, político e estratégico que pode e deve ter uma personalidade e uma palavra próprias no mundo contemporâneo.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Temos, pois, que definir, definir politicamente e sem equívocos, o que nos interessa e o que queremos para a língua, reconhecendo que há ainda muito a fazer e que é necessária vontade e investimento para a promover a nível mundial e introduzir o seu uso efectivo nos organismos internacionais.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Mas é também fundamental consolidar, intensificar a cooperação político -institucional e económica, encontrando formas e estruturas que o permitam fazer no respeito pelo ritmo próprio de cada um e pela diversidade que nos caracteriza.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">No plano político, como assinalado pelo Vice-Presidente da Assembleia da República de Portugal, Ferro Rodrigues, é fundamental conjugar a pertença à CPLP com a presença activa noutros espaços regionais, na América Latina, em África, na União Europeia e, num futuro que esperamos próximo, na ASEAN, e assumir a vontade de influenciar o fenómeno da integração regional, marcando-o com a nossa sensibilidade e valores.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Por outro lado, a cooperação económica assente na congregação de esforços e na partilha de informações e experiências é hoje uma necessidade para superar os desafios que temos pela frente e tornará a nossa Comunidade mais forte e sólida, como bem notou a Vice-Presidente da Assembleia Nacional de Angola, Joana Lina Baptista, sendo necessário garantir um desenvolvimento sustentável mas equilibrado, que represente um benefício efectivo, concreto para os nossos Povos.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Caros Amigos,</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Permitam-me dizer que creio que esta reunião, e o que dela resulta, assim como</span><span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "> </span></span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">programa anual de actividades que aqui adoptámos, centrado na consolidação institucional, na estratégia de cooperação económica e na promoção da língua portuguesa como língua universal acesso à cultura e ao conhecimento, representam passos seguro, mesmo se modestos, no sentido do reforço da CPLP.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Institucionalizámos as comissões especializadas, para as áreas da Política, Estratégia, Cidadania e Circulação, Economia, Ambiente e Cooperação, Língua, Educação, Ciência e Cultura, criando assim as condições para que a AP-CPLP possa desempenhar cabalmente e com inteireza o papel que lhe cabe.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Aprovámos um conjunto de deliberações e recomendações importantes para o processo de consolidação institucional deste novo órgão da CPLP e para a projecção internacional da língua.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Reconhecendo a necessidade de abrir novos caminhos à nossa cooperação, debatemos a forma de corporizar, levando-os à prática, os Acordos de Brasília sobre a circulação de estudantes e académicos e Declaração de Luanda relativa à difusão da língua portuguesa.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Creio podermos dizer, sem risco de exagerar, que as iniciativas propostas nesta reunião de Díli, e sublinho as relativas ao alargamento do espaço de influência lusófona à Ásia, à criação de uma Agência CPLP de Cooperação Económica e de Apoio ao Económico e às Políticas Públicas da Língua e Cultura Lusófonas, podem vir a dar um impulso expressivo à nossa Comunidade.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Sobre Timor-Leste recai agora a responsabilidade de, ao longo do próximo ano, presidir à Assembleia Parlamentar da CPLP. Colhendo a experiência prévia de São Tomé e Príncipe, contamos com o apoio de todos para levar à prática o que nesta III reunião nos propusemos fazer.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Sendo um Estado jovem, experimentamos ainda muitas fragilidades e enfrenta, a vários níveis, consideráveis dificuldades. Todavia, não queria, antes de terminar e muito brevemente, deixar de dar conta dos progressos alcançados por Timor-Leste nos últimos anos e que nos deixam confiantes e optimistas quanto ao futuro.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Nos últimos anos registámos progressos na estabilidade política, no arranque do desenvolvimento económico, iniciámos o processo de modernização da economia e das infra-estruturas, a produção e distribuição de energia eléctrica e a mecanização da Agricultura, investindo também fortemente na formação dos recursos humanos, em áreas chave que vão desde a Educação à Medicina ou à Justiça, entre outras.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">O modelo de gestão dos recursos naturais que adoptámos, recentemente classificado como o terceiro mais transparente no mundo e o primeiro na Ásia, permite esperar uma exploração sustentável do petróleo e do gás, numa perspectiva de longo – prazo que garanta a justiça inter – geracional e permita canalizar os proveitos desses recursos de forma a beneficiar o conjunto da sociedade, como referiu o Presidente da Assembleia Nacional de Cabo-Verde, Basílio Mossos Ramos.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Esperamos, por isso, num futuro próximo, partilhando a nossa experiência com os países irmãos da CPLP, poder vir a oferecer um contributo específico à nossa Comunidade.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Estou ciente que estas palavras representam um espírito ambicioso, mas o futuro não acontece se não o sonharmos.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Gostaria de agradecer o esforço e o empenhamento dos serviços do Parlamento Nacional, e com isto um fazer um agradecimento especial aos funcionários parlamentares, do protocolo do Estado e das forças de segurança, e à imprensa, em particular à Rádio – Televisão de Timor-Leste pela transmissão directa dos trabalhos durante estes três dias, pela vontade de tudo fazer para que esta reunião chegasse a bom porto e fosse um sucesso.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Concluo manifestando o meu profundo reconhecimento a todos os que vieram a Díli e participaram nesta III Assembleia Parlamentar da CPLP e pelo valioso contributo de todas as delegações para o êxito dos nossos trabalhos.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Desejo-vos bom regresso a casa, na expectativa de um reencontro em breve e na certeza que até lá iremos sentir saudades vossas, nossos queridos irmãos e irmãs.</span></span></p><p class="MsoNormal" style="text-align: justify; line-height: 19px; "><span style="font-family: Arial; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Muito obrigado.</span></span></p></span><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-37954471255809834322011-09-22T19:22:00.000-07:002011-09-22T19:30:32.804-07:00Reuniaun AP-CPLP ba Loron III, Lasama Eleitu ba Prezidenti Parlamentar CPLP<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEicdFjdsfc2xIXX-IGKThnoxdaCxxwuxGnPUVDjJYxVT5ihGdTuMBRExpky_3D9OYRHlYGVH76r-RQ-QHju4RklXpBTLC-Jdp4cyZwK6L5AOKx8BT29IIV8W8p5_7SF9SAwIMdB2c600MH3/s1600/lasama2.jpg" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"><img style="float:left; margin:0 10px 10px 0;cursor:pointer; cursor:hand;width: 151px; height: 200px;" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEicdFjdsfc2xIXX-IGKThnoxdaCxxwuxGnPUVDjJYxVT5ihGdTuMBRExpky_3D9OYRHlYGVH76r-RQ-QHju4RklXpBTLC-Jdp4cyZwK6L5AOKx8BT29IIV8W8p5_7SF9SAwIMdB2c600MH3/s200/lasama2.jpg" border="0" alt="" id="BLOGGER_PHOTO_ID_5655376778984512978" /></a><a href="http://suara-timor-lorosae.com/foto_pol/45LASAMA.jpg" onblur="try {parent.deselectBloggerImageGracefully();} catch(e) {}"><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 0); -webkit-text-decorations-in-effect: none; ">DILI - Asimbleia Parlamentar CPLP ba loron tolu, liu husi sesaun Plenaria, hili Prezidenti Parlamentu Nasional TL, Fernando Lasama de Araujo, sai Prezidenti Parlamentar CPLP.</span></a> <div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Asembleia CPLP kompostu husi, Angola, Brazil, Guine Bisau, São Tome Principe, Portugal, Cabu Verde, Mosambique inklui Timor Leste, maka fo votus hodi hili Prezidenti Parlamentu Nasional TL, Fernando La Sama de Araujo, sai Prezidenti Parlamentar CPLP ba periodu tinan rua, husi 2012 too 2013.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">“Ida nee hanesan istoria nebe hau sei derizi Asembleia CPLP nee durante tian rua,” hatete Lasama iha nia ntervensaun hafoin votasaun, iha PN, Kinta (22/09). </div> <div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Parte seluk iha Parlamentu Nasional Asembleia CPLP mos halo aprovasaun ba Rezolusaun Lian Portugues nebee atu dezenvolve iha Timor Leste (TL). Informasaun kompletu iha STL Jornal no STL web, edisaun, Sesta (23/9). Terezinha da Costa</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">STL</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-55131973596986342112011-09-21T19:17:00.000-07:002011-09-22T19:18:43.798-07:00CPLP: Presidente Parlamento Timor pede ajuda desenvolvimento<span class="leadArtigo">O presidente do Parlamento de Timor-Leste, Fernando Lasama de Araújo, defendeu hoje a criação de uma instituição que promova a ajuda ao desenvolvimento na Comunidade dos Países de Língua Portuguesa e o incremento das relações económicas.</span><p>«Porque não criar uma instituição que sistematize e que promova a ajuda ao desenvolvimento nos países da CPLP? Porque temos de estar dependentes dos outros, se nos nossos países há experiências tão bem sucedidas e que seriam de fácil replicação», afirmou o presidente do parlamento timorense.</p><p>Fernando Lasama de Araújo falava na sessão de abertura das III Assembleia Parlamentar da CPLP, que decorre até sexta-feira e pela primeira vez em Díli.</p>Diário Digital / Lusa<!-- infotext1 --><!-- --><!-- infotext2 --><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-34056184495789726862011-09-21T11:51:00.000-07:002011-09-21T11:52:30.686-07:00TIMOR-LESTE ORGANIZA III ASSEMBLEIA PARLAMENTAR DA CPLP<p class="MsoNormal" align="center" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: center; line-height: 19px; "><b><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">DISCURSO DE ABERTURA DA III ASSEMBLEIA PARLAMENTAR DA CPLP PROFERIDO POR SUA EXA.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></b></p><p class="MsoNormal" align="center" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: center; line-height: 19px; "><b><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">O PRESIDENTE DO PARLAMENTO NACIONAL DE TIMOR-LESTE</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></b></p><p class="MsoNormal" align="center" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: center; line-height: 19px; "><b><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">FERNANDO LA SAMA DE ARAÚJO</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></b></p><p class="MsoNormal" align="center" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: center; line-height: 19px; "><b><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">21 DE SETEMBRO DE 2011</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></b></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Exmos. Senhores</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Presidentes,</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Secretário Executivo da CPLP,</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Membros do Corpo Diplomático,</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Senhoras e Senhores Deputados,</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Senhoras e Senhores Convidados,</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">É com grande honra que dou início aos trabalhos da III Assembleia Parlamentar da CPLP e que, em nome do povo timorense, dou as boas vindas aos nossos irmãos lusófonos. É também, com grande satisfação que pela primeira vez, Timor-Leste e o Parlamento Nacional, acolhem uma reunião com tão distintos participantes, que só prestigiam esta Casa.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Quando, no século XV, Portugal se voltou para o mar e decidiu vir ao encontro dos nossos povos, estava longe de pensar que estaria a criar de algo novo, inovador e original. Ao sair das suas fronteiras, deu e recebeu sem qualquer ideia de absorção ou de adaptação e nasceu algo de novo, diferente do ponto de partida.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Houve períodos negros e conturbados mas o resultado final pode-se traduzir numa ligação entre os povos que garante que cada cultura, cada identidade se situem tal como estão, assim se relacionando e respeitando. Não houve pretensão de alterar o que já existia, e esta é grande virtude da presença portuguesa no mundo, e que a distingue dos outros. Houve, isso sim, uma troca de culturas que se traduziu num cadinho de várias influências que nos tornou a todos mais ricos. Certamente, se não tivesse havido esta troca permanente ao longo destes últimos cinco séculos, estaríamos hoje mais pobres.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Cultura de várias línguas e língua de várias culturas misturaram-se de uma forma complexa, encontrando um denominador comum: a capacidade de encontrar lugar para exprimir sentimentos comuns, a partir do princípio universal da dignidade das pessoas.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Ainda hoje fico impressionado quando viajo ao Brasil, Angola ou outro país lusófono e, apesar de estar tão longe, tenho aquela estranha sensação de estar em casa, de não estar no estrangeiro. Como foi possível chegar aqui?</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Esta sensação faz-me sentir tão perto da ideia de Padre António Vieira que, no longínquo século XVII, falava da importância da criação de um império, não político, mas de dons e graças e feito de cultura e de espírito.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Séculos depois, continuamos ligados por algo que não se explica facilmente. Não é por dinheiro ou influência política, mas sim por algo que nos distingue e diferencia dos outros povos, encontramo-nos acima de tudo ligados por uma cultura permanente de afetos e de teimosia de estarmos juntos.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Senhores Presidentes,</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Senhoras e Senhores Deputados,</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">A base fundamental para a continuidade desta cultura que nos faz a todos mais ricos é a língua que nos une. A língua que, apesar de se chamar portuguesa, é de todos nós. É tão portuguesa, como timorense, angolana, guineense, santomense, caboverdiana, moçambicana ou brasileira. E é de uma riqueza que continua a crescer, pois todos os dias se adapta à realidade local nos nossos países, mais uma vez sem a pretensão de alterar, mas apenas de descobrir um lugar comum para que nos possamos encontrar.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Foi assim que nasceu a CPLP, como um elo fundamental de ligação entre os nossos povos. A língua é o principal elemento que nos une, mas neste campo há ainda muito a fazer, não só ao nível local através do desenvolvimento da língua nos nossos países, sobretudo em Timor-Leste e na Guiné-Bissau, onde existem programas específicos de apoio ao desenvolvimento da língua, mas também no plano internacional, garantindo que a língua portuguesa se torne idioma oficial das organizações internacionais, como as Nações Unidas e União Inter-Parlamentar. Lembro que o português já é língua oficial das grandes organizações regionais como a União Europeia, a União Africana e o Mercosul.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">A Língua Portuguesa é uma das línguas mais faladas no mundo, mas não é apenas por este motivo que defendemos que deve ser idioma oficial das Nações Unidas. É também e sobretudo por ser um laço cultural de povos de todas as latitudes e por ser um veículo privilegiado por transportar o património imaterial da humanidade: é um elemento de solidariedade fundamental multiétnico, que as Nações Unidas não podem, nem devem ignorar.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Para além da Língua Portuguesa, a CPLP e nós os Parlamentos de Língua Portuguesa temos outros desafios aos quais é fundamental dar resposta, nomeadamente o desenvolvimento humano, estrutural e económico dos nossos países.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Temos que criar condições para que haja nos nossos países um crescimento económico sustentado, a inclusão social e a plena vigência da democracia. Devemos garantir políticas públicas firmes e transparentes e de acesso a oportunidades, devolvendo aos mais pobres a dignidade e a cidadania, para que eles também possam colaborar neste esforço coletivo. O desenvolvimento dos nossos países, ainda não é, mas deveria ser uma responsabilidade coletiva.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Reconhecemos que a independência foi difícil e nalguns casos foi necessário recorrer à luta armada e ao conflito, mas apesar de terem sido as armas a nos darem a independência, são as leis que nos dão a liberdade. E aqui, nós parlamentares, temos a máxima responsabilidade.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Neste sentido, porque não criar uma instituição que sistematize e que promova a ajuda ao desenvolvimento nos países da CPLP? Porque razão temos que estar dependentes dos outros, se nos nossos países há experiências tão bem sucedidas e que seriam de fácil replicação. É fundamental promover a cooperação e interação a este nível entre os nossos países. Acredito que é possível fazer política externa com humanismo, sem perder de vista o interesse nacional. A política externa não tem que ser baseada no axioma que o interesse nacional se sobrepõe a tudo e a todos, esquecendo princípios fundamentais de relacionamento entre Estados. Esse nunca foi o espírito que presidiu aos nossos países e à forma como sempre os países lusófonos se relacionaram com o mundo. Desde sempre, têm e sempre tiveram um compromisso inabalável com os Direitos Humanos e por essa razão muita da política externa que se tem desenvolvido no mundo na última década nos parece estranha e de difícil compreensão. Podemos ser nós, a bem da humanidade, a promover uma forma alternativa de estar no mundo.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><o:p></o:p></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Senhores Presidentes,</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Senhoras e Senhores Deputados,</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Para além da cooperação e ajuda ao desenvolvimento, é também fundamental sistematizar o comércio e desenvolvimento económico no espaço CPLP. Temos juntos que encontrar uma forma de coordenar a comunicação entre os agentes económicos da CPLP, ajudando os nossos países a desenvolver as suas potencialidades geográficas e produtivas de modo a que diminuam a sua dependência de alguns centros económicos regionais. É fundamental encontrarmos modalidades mais inteligentes e mais ágeis de cooperação económica, que explorem a posição geográfica dos países da CPLP nos diversos continentes, para que no futuro se crie uma genuína zona global de paz e prosperidade.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Na Conferência dos Presidentes propus a criação de um grupo de trabalho que estudasse com pormenor a constituição de uma agência de cooperação e desenvolvimento económico no âmbito da CPLP. É fundamental que sejamos nós, os países que falam português a cooperarem uns com os outros nos momentos mais difíceis. Não faz grande sentido que, existindo capacidade humana e financeira, nos nossos países estejamos constantemente dependentes de outros Estados ou Organizações Internacionais, fora da família da CPLP. Antes de procurarmos ajuda humana ou financeira noutros países ou instituições, temos a obrigação de esgotar essas possibilidades entre nós. Aplica-se o mesmo princípio na vida privada, antes de pedirmos ajuda a outros amigos, consultamos e pedimos auxílio à família.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Sobre esta matéria, o Vice-Presidente do Parlamento Nacional de Timor-Leste Vicente da Silva Guterres, irá falar na sua intervenção mais adiante nos trabalhos desta Assembleia.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Uma outra questão que gostaria de abordar prende-se com a forma de alargar o nosso espaço e com vista à criação desta zona como uma zona de paz e prosperidade económica. Neste sentido, proponho que se crie um grupo que estude a alteração dos estatutos da AP-CPLP de modo a que, à semelhança da CPLP, fossem criadas as figuras jurídicas do Observador Associado e do Observador Consultivo. Deste modo podemos permitir que a AP-CPLP se alargue, contribuindo para fortalecer a CPLP na sua área específica de intervenção. Porque não incluir as Assembleias Legislativas de Goa, Malaca e Macau, como Membros Observadores da AP-CPLP? Ou a União Inter-Parlamentar e o Parlamento Europeu como Observadores Consultivos? Desde que partilhem os mesmos princípios orientadores, designadamente no que se refere à promoção das práticas democráticas, à boa governação e ao respeito dos direitos humanos, e prossigam, através dos seus programas de governo, objetivos idênticos aos da AP-CPLP, porque não partilhar com estas instituições a nossa experiência?</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Desta maneira, a Assembleia Parlamentar da CPLP ao alargar o seu campo de atuação estará necessariamente a fortalecer a sua capacidade de interação com regiões e países que, apesar de não falarem a língua portuguesa, não vêem como estranha a nossa presença, pois contam com séculos e séculos de convivência comum.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Com efeito, em relação à Ásia, Timor-Leste tem uma especial responsabilidade, pois é o único país da CPLP que se encontra neste continente, conferindo o carácter verdadeiramente global da CPLP.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Por isso, Timor-Leste tem a seu cargo a obrigação de ajudar a abrir as portas dos mercados asiáticos aos países da CPLP. Em breve, faremos parte da maior organização regional, a ASEAN, e estará à nossa disposição um mercado de várias centenas de milhões de pessoas, ávidas de consumo e de produtos novos produzidos noutras partes do mundo.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Por fim, quero apenas dar conhecimento a esta Assembleia, e sobretudo à delegação da Assembleia da República Portuguesa, que deu entrada na Mesa do Parlamento Nacional, um projecto de resolução a sublinhar o papel altamente relevante na luta pela independência do nosso país, que a “Comissão Eventual para o Acompanhamento da Situação de Timor-Leste” teve. Esta Comissão Eventual funcionou na Assembleia da República Portuguesa de 1981 a 2002 e num esforço incansável, em momentos em que tudo parecia perdido, mantinha a chama acesa do debate em torno da independência de Timor-Leste. Por esta razão, o Parlamento Nacional não poderia deixar de sublinhar e agradecer o empenho incansável de todos os deputados portugueses ao longo dos 21 anos de funcionamento desta Comissão. Peço por isso, ao Sr. Vice-Presidente da Assembleia da República Portuguesa Dr. Ferro Rodrigues, que transmita esta notícia à Senhora Presidente da Assembleia da República, que infelizmente, devido a outros afazeres, não pode estar presente nesta Assembleia.</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Termino citando um poeta da nossa língua, Fernando Pessoa, numa alusão àquilo que ainda ficou por fazer e que está nas nossas mãos continuar: </span><i><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">“Deus quer, o homem sonha, a obra nasce. Deus quis que a terra fosse toda uma, que o mar unisse já não separasse.”</span><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); "><o:p></o:p></span></i></p><p class="MsoNormal" style="font-family: Arial; font-size: 13px; background-color: rgb(255, 255, 255); text-align: justify; line-height: 19px; "><span class="Apple-style-span" style="color: rgb(0, 0, 153); ">Numa era global, de grande competitividade, temos hoje a obrigação de fazermos aquilo que já fizemos com muito sucesso durante séculos!</span></p><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-48418993950229421322011-09-21T11:49:00.000-07:002011-09-21T11:51:12.072-07:00Parlamento debate papel de deputados portugueses<div style="text-align: justify;">O Parlamento Nacional de Timor-Leste vai debater na próxima semana um projeto de resolução sobre o papel «altamente relevante» da Comissão Eventual para o Acompanhamento da Situação em Timor-Leste, que funcionou no parlamento português durante 21 anos.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">A informação foi dada hoje pelo presidente do parlamento timorense, Fernando Lasama de Araújo, durante o seu discurso de abertura da III Assembleia Parlamentar da Comunidade dos Países Portugueses, que decorre até sexta-feira, em Díli.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">«Deu entrada na Mesa da Parlamento Nacional um projeto de resolução a sublinhar o papel altamente relevante na luta pela independência do nosso país que a Comissão Eventual para o Acompanhamento da Situação de Timor-Leste teve», afirmou o presidente do parlamento timorense.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Diário Digital / Lusa</div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-64927757254765930282011-09-14T06:58:00.000-07:002011-09-14T07:06:35.746-07:00PN Apresia Transformasaun BPA Ba Banku Central<div style="text-align: justify;">DILI - Reprezentante povu nian iha Uma Fukun Paralemntu Nasional (PN) apresia ho tranformasaun Bank Payment Authority (BPA) ba Banku Central Timor-Leste (BCTL). Nee duni, membrus deputadus sira husu ba BCTL atu jere didiak osan estadu no povu Timor-Leste nian ho diak. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Prezidente Komisaun C PN, nebee trata asuntu ekonomia, finansas no anti korupsaun, Manuel Tilman, hateten, nia sentialegria tamba TL hanesan nasaun independente, iha ona banku central hodi jere osan estadu nian. “Hau nudar Prezidente Komisaun C senti alegria tamba Timor-Leste agora iha ona Banku Central Timor-Leste,” dehan Tilman ba STL iha edifisiu BCTL, Bairo Formosa hafaoin remata seremonia tranformasaun BPA ba BCTL, Tersa (13/9).</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Iha parte seluk, Deputadu CNRT, Aderito Hugo da Costa, esplika, lei organika nebee Banku Central vigora ona liu husi diskusaun nebee naruk tebes ho responsabilidade, nen tau intensaun grupu interese partidu nian iha laran. Maibe hotu-hotu hamutuk hodi estabele Banku Central atu ema hotu respeita. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">“Ohin, ita realiza liu husi lei organika nebee vigora ona. Importante tebes maka laiha bankadas opozisaun no bankadas governantes atu hatama nia kanuru tohar ho interese, maibe deputadu hot-hotu koopera hamutuk hodi estabelese BCTL,” dehan Hugo.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Nunee mos, Deputada Gertrudes Moniz husi Bankada PD espresa nia kontenti tamba TL desde ukun aan iha tinan 10 nia laran, konsege ona estabelese Banku Central ho situasaun nebee maka TL seidauk iha osan rasik. Maibe agora TL iha ona moeda, ida nee fesilidade povu TL tomak katak TL hetan ona susesu boot hodi hatudu soberania nasaun nee nian.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">“Espera katak banku nee sai jestor nebee diak, liu-liu ba TL nia fundu petrolifeiru no mos banku nee sei rezolve ekonomia iha rai laran, liu-liu konaba inflasaun, atu nunee prezensa Banku Central nee bele regula inflasaun TL nian,” katak Gertrudes.</div><div style="text-align: justify;">Garante Sustentabilidade Ekonomia </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Husi parte governu nian, Vice Primeiru Ministru, Jose Luis Guterres, hateten, Timor-Leste agora garante ona ninia ekonomia sustentavel, tamba iha rasik ninia Banku Central. Needuni, serimonia transformasaun BPA ba BCTL nee nudar momentu ida importante tebes ba povu tomak.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">“Hau dehan ba imi, katak ida nee eventu ida ke importante ba ita tomak, tamba ho banku central ita bele grantia liu ita nia indepedensia, in termus de politika monetaria, nomos ajuda ita nia ekonomiku sutentavel ba aban bainrua,” dehan Jose Luis Guterres ba jornalista sira.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Nia esplika, banku sentral mos iha responsabilidade atu jere fundu petroliferu. Needuni, nia hanoin katak Timor-oan hotu merese atu haksolok. Tamb ho eventu ida nee, aban bain rua sei grante indepedensia ekonomika no grante jestaun fundu petroliferu. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Jose Luis hatutan, governu ho laran ksolok, halo despaisu nomiasaun ba Abrão Vasconselhos hodi sai nudar Governador ba Banku Central TL nian.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Iha fatin hanesan, Jerolimo Sarmento, nudar partisipante hateten, “ami sente urgullu ho programa governu nian durante nee. Tamba governu hari tan banku central iha Nasaun TL. Agora TL mos bele ona uza ninia osan rasik, nunee mos ekonomia bele ona sustentavel”.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Maski nunee, nia mos husu ba governu ba oin, atu kria kampu trabalhu ba dezempregu sira, nunee povu TL bele moris hakmatek. jay/alm </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;"><i><span >Source: STL, 14 Setembru 2011</span></i></div><div style="text-align: justify;"><i><span >http://suara-timor-lorosae.com/home</span></i></div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-70272473025889709922011-09-12T21:23:00.000-07:002011-09-12T21:24:10.687-07:00Parlamento aprova lei do investimento que define direitos e garantias para investidores<div style="text-align: justify;">12 de Setembro de 2011</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">O Parlamento de Timor-Leste aprovou hoje a proposta de lei do investimento privado no país, que define um conjunto de direitos e garantias básicos para investidores nacionais e estrangeiros.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">A proposta do Governo foi aprovada com 35 votos a favor e duas abstenções. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Com a nova legislação, segundo o diploma, "todos os investidores têm o direito a acesso aos tribunais para defesa dos seus direitos e interesses legalmente protegidos, à propriedade privada, de acordo com os limites constitucionalmente previstos". </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">A lei do investimento privado determina também que os investidores têm direito à importação de bens e equipamentos e à exportação dos produtos produzidos. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">O recurso ao crédito, a livre transferência de fundos para o estrangeiro e de contratação de trabalhadores estrangeiros são outros direitos dados aos investidores com a lei do investimento privado. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">A lei apresenta igualmente um conjunto de benefícios fiscais e aduaneiros, condições especiais para arrendamento de imóveis ao Estado e subsídios para a formação de trabalhadores nacionais.</div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">MSE. </div><div style="text-align: justify;"><br /></div><div style="text-align: justify;">Lusa/Fim</div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-9433698150672291142011-08-20T05:34:00.000-07:002011-08-22T05:36:19.549-07:00Mensajem Prezidente Parlamentu Nasional, Sr. Fernando La Sama de AraujoAniversariu Falintil ba dala 36
<br />( 20. 08. 1975 – 20. 08. 2011 )
<br />
<br /><div style="text-align: justify;">Ha’u Nian “Kalorozas Saudasoins Kombativas” No Parabens Ba Falintil- Frente Armada Da Libertação Nacional De Timor-Leste Ne’ebé Ohin Selebra Aniversáriu Ba Dala 36.
<br />
<br />Aproveita Biban Ida Ne’e Ha’u Hakarak Hato’oho Respeitu, Ha’u Nian Gratidaun Ba Membru Falintil Sira Tomak, Ba Imi Nian Dedikasaun, No Fo An Tomak Hala’o Imi Nian Dever Servi Ba Nasaun No Povu, Hodi Rai Doben Timor-Leste Moris Ho Hakmatek Iha Ukun An Ida Ne’e To’o Ohin Loron. Ha’u La Haluha Mos Ba Membru F-Fdtl Sira Ne’ebé Sei Fila Hikas Ba Vida Sívil, Ha’u Lori Parlamentu Nasional Tomak Nian Naran Hato’o Obrigadu Wa’in Ba Imi, Tamba Imi Nian Kontribuisaun Ne’ebé Boot Tebes Ba Estabilidade Nasional Iha Rai Ida Ne’e. Imi Maka Sai Masin Ba Povu No Naroman Ba Sosiedade Timor-Leste Tomak, Hodi Povu Maubere Bele Moris Iha Paz No Domin Nian Laran.
<br /></div>
<br />Dili, 20 de Agosto de 2011
<br />Prezidente Parlamento Nacional
<br />Fernando La Sama de Araújo<div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-47375137866290033792011-08-20T03:07:00.000-07:002011-08-22T19:09:53.110-07:00Diskursu PR Ramos Horta Iha Serimonia Atu Rekonhese Funu Nain Husi Frente Armada Resistensia Timor Nian<div style="text-align: justify;"><span style="font-family:trebuchet ms;font-size:85%;">DISKURSU HUSI ESELENSIA PRESIDENTE REPUBLIKA DR. JOSÉ RAMOS-HORTA PREMIU NOBEL BA PÁS (1996) IHA ANIVERSARIU FALINTIL NIAN BA DALA 36 SERIMONIA ATU REKONHESE FUNU NAIN HUSI FRENTE ARMADA RESISTENSIA TIMOR NIAN</span>
<br />
<br />Dili, 20 Agostu 2011
<br />
<br />Nai Ulun Uma Fukun Timor nian (Senhor Presidente Parlamentu Nasional)
<br />Senhor Primeiru Ministru
<br />Senhor Xefe Estadu Maior General F-FDTL
<br />Veteranus Luta Libertasaun Nasional
<br />Militares Falintil-FDTL
<br />Ilustres konvidadus
<br />Eselensias
<br />
<br />Ho laran kmanek maka, iha aniversariu ba dala tolu nulu resin nen Falintil nian hau ata presidi serimonia nebe ita nia rai fo sasin publiku ba rekonhesimentu no hatudu ita nia gratidaun ba funu nain Frente Armada Resistensia Timor nian. Frente Armada nebe iha tinan rua nulu resin hat nia laran hatutan ahi liberdade ita nia rai nian, sai nudar ahi oan ida nebe ho segredu lakan wain iha ita nia povu nia futar fuan. Frente Armada maka fo moris ba frente resistensia sira seluk, hanesan :
<br />
<br />– Frente Diplomatika nebe ne-neik maibe konkista, husi tinan ba tinan, apoiu no simpatia ba ita nia luta husi rai seluk iha mundu, ba nesesidade atu rona no respeita direitu ba autodeterminasaun Timor oan sira nian;
<br />
<br />– Frente klandestina nebe habelar resistensia husi foho ba knua sira, ba vila no sidade, lori halu ita nia resistensia sai diversifikadu liu tan hodi nune fo’o presaun ba forsa okupantes sira;
<br />
<br />Iha areas libertadas, tam ba perigu no todan husi luta nebe iha halu sentimentu nasionalista, espiritu misaun no sakrifisiu, sai makas liu ta’an. Kbit iha fuan husi ita nia funu nain sira hametin liu tan esperansa ita nia povu nian. Frente Armada maka haburas sentimentu independensia no laran metin ba vitoria final povu nian.
<br />
<br />Sentimentu no laran metin ne maka sai iha lian tatolin husi ita nia maun bot Nicolau Lobatu rasik, wainhira nia dehan “ Ita nia vitoria ne iha kestaun tempu deit”. Historia hatudu katak nia lo’os duni, “Ita nia vitoria ne iha kestaun tempu deit”.
<br />
<br />Iha serimonia dalan uluk nee, ita sei fo homenagem ba ema hamutuk atus rua tolu nulu resin nen, feto ho mane funu nain sira nebe servi iha Frente Armada kleur liu – sira nebe servi tinan 15 to tinan 24.
<br />
<br />Sira ne funu nain nebe modestu, aten berani, fiar metin, nebe la hanoin barak hodi ariska sira nia moris, husi tinan ba tinan, tuba rai metin, hodi hahi nafatin mehi atu ukun rasik an. Husi funu nain sira ne, balu militar, balu sivil, nebe sai nudar lutun kotuk ba militar Falintil sira, nebe fo tulun no fo fatin ba ita nia forsas sira.
<br />
<br />Ita nia sasin no gratidaun sei hatutan no hametin wain iha serimonia nebe sei halau iha fatin seluk-seluk tan, tamba ita iha funu nain veteranus aswain nebe servi povu no libertasaun nasional iha Timor nia laran tomak.
<br />
<br />Frente Armada sia nudar servisu ida nebe ema militar no sivil, halau hamutuk nudar maun-alin. Unidade no sakrifisiu ba libertasaun Povu sai mos nudar lisaun bo’ot nebe Falintil fo’o mai ita, nebe sei sai mos nudar dalan ida ba militares foun iha F-FDTL.
<br />
<br />Falintil – Forsa Defeza Timor-Leste sei liu hela husi prosesu renovasaun no modernizasaun. Iha ita nia maun Taur Matan Ruak nia okos , F-FDTL halao hela nia transformasaun ba forsa nebe modernu, profisional nebe iha kbit atu realiza misaun foun atu bele fo mahon ba soberania ita nia patria nebe ita liberta onan. Ita foin maka rekruta tan foin sae atus ba atus nebe iha sira nia liman ita nia rai se fo fiar ba nia defeza no protesaun iha tinan ikus mai. Formasaun ba efektivus foun hirak ne foin hahu no mos rekrutamentu foun sei halau tan. Estrtura F-FDTL sei liu dadaun hela husi transformasaun ida nebe klean.
<br />
<br />Ita nia ejersitu gerilheirus Falintil halau daudaun hela transformasaun ba iha forsa ida nebe teknikamente espesializadu, ho komponente tasi no forsa rai maran. Ejersitu mos sei hamosu korpu engenharia nebe bele fo nia kontribuisaun ba projektus desenvolvimentu lokal no iha komunidade. Ita nia komponente forsa tasi nian sei atinji um tersu husi ita nia efektivus forsa tomak. F-FDTL agora dau daun, prepara an hela ba misaun foun nebe ita nia rai husu, iha tempu dame, hanesan proteje ita nia tasi nebe luan tebes no nia riku soin sira.
<br />
<br />Prosesu transformasaun F-FDTL nebe halau diak tebes sei iha dalan klaran hela. Ulun funu nain guerilha nebe bele transforma forsa guerilha ba ejersitu regular, profisional no moderno hanesan General Taur Matan Ruak iha mundu ne la barak ida. Maun Taur hatudu dalan nebe los, ho matenek, ba prioridade estratejika ita nia Nasaun nian, ne’e maka hari F-FDTL. Ita hotu rekonhese prioridade konsensual ida ne nebe sai nudar ita nia interese nasional. Krise 2006 hamosu kanek nebe seidauk kura lolos.
<br />
<br />Presija laran metin no fiar metin atu bele hametin estabiliadde iha prosesu transformasaun F-FDTL no tane formasaun militares foin sae sira nian, tuir dalan aswain nebe Falintil hatudu onan iha tinan 24 nia laran.
<br />
<br />Heróicos combatentes veteranos. Militares das F-FDTL
<br />
<br />As F-FDTL existem para assegurar a paz. Como comandante das Falintil, o grande irmão Xanana defendeu sempre a Paz. Como ele disse, nessa altura, “a paz é possível em Timor-Leste, o diálogo é a via para a paz”.
<br />
<br />O tempo provou que o grande irmão Xanana também estava certo. A busca de paz e diálogo pela Resistência Timorense, acabou por vencer. As F-FDTL são, por isso, as herdeiras da tradição pacífica do nosso povo.
<br />
<br />As suas missões são missões de defesa da paz e da soberania nacional.
<br />Há pouco tempo, tive a satisfação de me despedir dos militares das F-FDTL que vão contribuir para a missão das Nações Unidas no Líbano, integrados no contingente da engenharia militar portuguesa. A sua partida é simbólica dos grandes objectivos a alcançar pelas F-FDTL que estamos a construir:
<br />
<br />- A projecção da imagem do Estado na comunidade internacional.
<br />- A participação dos militares em missões de manutenção da paz.
<br />- O desenvolvimento da especialização técnica e do profissionalismo que as F-FDTL exigem aos seus militares, para poderem cumprir as futuras missões.
<br />
<br />O plano de modernização e desenvolvimento das F-FDTL é realizado com o apoio amigo dos nossos parceiros da cooperação militar, a quem manifesto profundo reconhecimento pela atenção e assistência que dedicam ao nosso país. A cooperação militar conta com duas dezenas de parceiros que reflectem os laços de boa vizinhança e a integração regional e internacional de Timor-Leste, que vamos continuar a desenvolver.
<br />
<br />Saúdo também os ilustres convidados estrangeiros, que nos honram com a sua participação nesta cerimónia de Reconhecimento dos combatentes da libertação. Calorosos cumprimentos de boas-vindas, em meu nome e em nome dos militares das F-FDTL e do povo de Timor-Leste, em especial para Suas Excelências:
<br />
<br />- O Ex-Vice-Presidente da Indonésia, General Try Sutrisno; o Ministro Coordenador da Política, Justiça e Segurança da Indonésia, Marechal do Ar Djoko Suyanto; o Ministro da Defesa da Indonésia, Senhor Purnomo Yusgiantoro; a Ministra do Comércio da Indonésia, Senhora Mari Pangestu; o Ministro da Defesa Nacional da Guiné- Bissau, Senhor Aristides da Silva;
<br />
<br />- O Chefe do Estado Maior General das TNI, Almirante Agus Suhartono e os ilustres oficiais generais que o acompanham;
<br />
<br />- O ex-comandante da INTERFET, General Peter Cosgrove, o Major-General Lou Gardiner da Nova Zelândia, o General Tan Huck Gim de Singapura, o Ex-Chefe do Estado Maior do Exército de Portugal, General António Martins Barrento, o General João Beraldo do Brasil - que desempenharam missões de comando de forças internacionais ou de observação em Timor-Leste;
<br />
<br />- O Vice-Chefe do Estado-Maior General das Forças Armadas e de Defesa de Moçambique, General Olímpio Cambora, o Vice-Chefe do Estado Maior General das Forças Armadas da Guiné-Bissau, General Mamdú Turé, o General Paulo Lara, de Angola, a Senhora Hilda Lini, Chefe da delegação de Vanuatu, o Senhor Hamid Ibrahim, da World Veterans Federation, e o Coronel John Morrice, da Singapore Armed Forces Veterans League.
<br />
<br />To all our guests my warm welcome on behalf of the Timor-Leste Defence Forces, F-FDTL, and the Timorese people.
<br />
<br />In the last ten years we have been restructuring and developing our Defence Forces from a skilled guerrilla force into a technically able modern force, under the steady hand of General Taur Matan Ruak and the knowledgeable oversight of Prime-Minister Xanana Gusmão and the democratic oversight of our Parliament.
<br />
<br />The restructuring and development of our forces is a matter of broad national consensus within our society and among political parties.
<br />
<br />Recently I had the satisfaction of sending off a group of the Timorese military engineering, which is now undergoing technical training and will be deployed in the United Nations Mission in Lebanon, embebbed into the Portuguese contingent. This participation in the UNIFIL summarizes aptly our national goals for the Armed Forces modernization:
<br />
<br />1.st The contribution of our country in the forefront of the common effort of the International Community.
<br />
<br />2.nd The contribution of our military for Peace Keeping under the leadership of the United Nations.
<br />
<br />3.rd The development of technical capabilities, strengthening professionalism.
<br />
<br />F-FDTL is undergoing a generational change. Many of our most experienced soldiers and heroes enter deserved retirement or will do so in the next few years. New recruitment is well under way, to prepare the Armed Forces for the next 10/20 years. The preparation of a new generation of young Timorese military is a key step in the process of the modernization of the Armed Forces. This phase has to proceed uninterrupted and unaltered and stands out among our most cherished priorities.
<br />
<br />To achieve our goals we have relied on the military assistance of our Development Partners and friendly support of many countries. We have developed excellent relations with our closest neighbours, Indonesia and Australia. In General Peter Cosgrave, Timor-Leste welcomes a military commander that became a good friend of our country. And the high level Indonesian delegation and the presence of former Vice-President Try Sutrisno highlight the friendship between our two countries and the way our two governments look forward with confidence to the future.
<br />
<br />To all the delegations, our government and I, as President of the Republic and Supreme Commander of the Armed Forces, extend the warmest welcome. Your presence here today is an encouragement for us.
<br />
<br />Ofisiais, sargentus, no soldadus F-FDTL. Militares sira nebe iha parada
<br />
<br />Ita nia rai hein buat barak husi ita bo’ot sira. Ejersitu ida nebe modernu no profesional presija mos iha disiplina. Rigor no disiplina ne nudar kualidade nebe militar sira tenki iha atu nune bele fo estabiliade no hamosu ambiente ida ke diak ba instituisaun. Servisu diak ka la diak husi F-FDTL no hahalok nia militares sira nian sei influensia imagem no naran diak nasaun nian.Militares sira tenki haraik an, simples, iha disiplina hodi nune bele kontribui ba naran diak F-FDTL nian no lori bele hetan respeitu povu nian.
<br />
<br />Atu bele honra dever instituisaun nian militares sira tenki iha dedikasaun ba povu no klamar atu servi komunidade.
<br />
<br />Nudar ita bo’ot sira nia Komandante Supremu hau hato hau nia saudasaun ba ita bo’ot sira hotu iha loron F-FDTL halu tinan. Hau laran metin katak militares F-FDTL sei tuir nafatin tradisaun Falintil nian hanesan haraik an, dedikasaun, no respeitu povu, buat nebe ita simu husi ita nia aswain resistensia nian hanesan Nicolau, Xanana, Ruak no veteranus funu nain libertasaun nasional nebe ohin ita hotu tane hamutuk.
<br />
<br />Viva Falintil, Viva F-FDTL. Viva Povu Timor-Leste. </div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-63208971405331113352011-08-16T05:24:00.000-07:002011-08-16T05:30:23.726-07:00Vicente Sujere ba Fretilin, Uza Instituisaun Juridiku Hasoru Governu<div style="text-align: justify;">DILI - Vice Prezidente Parlamentu Nasional, Vicente Guterres sujere ba Bankada opozisaun Fretilin atu utiliza instituisaun juridiku hanesan, Inspeitur Jeral (IJ), Komisaun Anti Korupsaun (KAK) no polisia hodi deskobre korupsaun iha governasaun AMP.
<br />
<br />Pozisaun Vice PN ne’e relasaun ho alegasaun korupsaun ne’ebe kontinua levanta husi bankada opozisaun Fretilin durante periudu segundu lejislatura PN. Tuir nia katak Fretilin lalika tan lakon tempu hodi levanta alegasaun hirak ne’e, diak liu aprezenta kedan ba instituisaun hirak ne’ebe kompetente atu deskobre verdade husi alegasaun hirak ne’e.
<br />
<br />“Agora ne’e ita koalia deit, ne’e ejazeradu demais iha nee’be bele hafoer estadu nia naran. Posivelmente karik iha duni KKN, tamba laiha nasaun ida mos husi korupsaun. Maibe nia persentazen kala kiik hela,” argumenta Vicente ba STL, Kuarta (11/8) iha Parlamentu Nasional.
<br />
<br />Maske nune’e, tuir nia katak importante duni atu tenke koalia nafatin kestaun hirak ne’e. Maibe tuir nia tenke utilize mekanismu juridikus hanesan ba instituisaun estadu nian ne’ebe iha liu kompetensia ba area hirak ne’e atu labele mosu sentidu defamasaun.
<br />
<br />“Se ita alega ema ida, tenke iha mos konfirmasaun ba ema ne’ebe afeta ba alegasaun ne’e. Diak liu antes koalia tenke ba konfirma lai katak los kala’e, atu nune’e labele sai fali hanesan revista ba jornais ka televizaun deit,” sujere Vicente.
<br />
<br />Antes ne’e deputadu Fretilin Jose Texeira iha nia akuzasaun deklara katak ministru barak agora dadaun halo ona korupsaun bara-barak tamba lahetan ona kontrolu husi Primeru Ministru Xanana Gusmão ne’ebe preokupa liu ba Planu Estratejiku Dezenvolvimentu Nasional (PEDN).
<br />
<br />Kestaun ne’e reforsa kedan husi Prezidente AD Manuel Tilman ne’ebe rekonese iha duni Korupsaun iha governasaun AMP, ba projetu hirak ne’ebe lao dadaun. Tamba ne’e nia la konkorda ba defeza hotu ne’ebe bloku AMP halo ba sira nia governu iha PN.
<br />
<br />“Diak liu AMP sira lalika bosok tamba ita ne’e laos iha lalehan. Projeitus bara-barak ida rua deit mak hetan. Ne’e saida mak ne’e,” komenta Tilman.
<br />
<br />Tamba ne’e, Tilman hateten tuir lolos PM Xanana tenke tau preokupasaun atu ministru ida-idak labele aproveita situasaun. Alende PM Xanana, Tilman mos sujere ba Komisaun Anti Korupsaun (KAK) atu tenke neon moris atu hala’o ona sira nia funsaun hodi buka tuir koruptor hirak ne’e.
<br />
<br />“Tuir los KAK agora tenke buka tuir ona koruptor sira. Laos fali kria empregu hodi rekruta mak ema hela deit mas servisu seidauk. Ida ne’e mak halo buat hotu lala’o,” hakotu Tilman.qdy/jai
<br />
<br />Fonte: STL
<br /></div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-4431444255042207643.post-36375691624718678522011-08-07T10:59:00.000-07:002011-08-07T11:03:24.145-07:00Aumento do Orçamento Geral de Estado 2012, Xanana: Não há tempo para executar<div style="text-align: justify;">por <span style="font-style: italic; font-family: times new roman;">Josefa Parada</span><br /><br />Dili – Na discussão do calendário do Orçamento Geral do Estado (OJE) 2011, todos os Ministérios pediram para ser aumentado o Orçamento em 2012, mas o chefe do governo, liderado por Xanana Gusmão disse que não haverá tempo suficiente para fazer a execução desse aumento.<br /><br />Segundo o Primeiro Ministro (PM) Kay Rala Xanana Gusmão, através do encontro relacionado com o calendário do OJE durante dois dias, no Centro de Convenções de Dili (CCD), disse que em 2012 não haverá aumento do OJE porque nesse ano, os membros do governo e também os directores não estarão em serviço, talvez porque mais preocupados com os seus partidos.<br /><br />“Neste momento pedimos muita coisa no orçamento para o ano que vem, mas nós teremos tempo ou não para fazer o serviço?”, disse o PM Xanana.<br /><br />O chefe do governo reforça ainda que através deste encontro sobre o panorama orçamental, o exercício deve melhorar até Dezembro de 2011, para apresentar aquilo que é realista. Informação completa no STL Jornal no STL web, edição de quinta-feira (04/8). <span style="font-weight: bold;">Oscar Salsinha<br /><br /></span><span style="font-size:78%;">Fonte: STL</span><span style="font-weight: bold;"><br /></span><span style="font-size:78%;">Quarta,-feira, 03 Agosto 2011 – 15:08 OTL</span><br /></div><div class="blogger-post-footer">http://www.forum-haksesuk.blogspot.com/</div>Unknownnoreply@blogger.com0